SlovakEnglishGermanMagyar
separator
Kde sa nachádzame?Kde sa nachádzame?

Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o.
Hlavná 399/71
076 31 Viničky
Darčekové balenia
Videoprezentácia spoločnosti
Projekt spolufinancovaný Európskou úniou
Zaujímavosti v okolí

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.Zaujímavosti z histórie

Obec Viničky sa rozprestiera pod južnými svahmi Zemplínskych vrchov východoslovenskej nížiny. Obec leží v nadmorskej výške 100 m.n.m. a je charakteristická úrodnou pôdou. Archeologické priekumy potvrdili osídlenie obce v 5 - 3 tisícročí pred n.l. V roku 1273 sa nachádzajú písomné zmienky o obci pod názvom Zeuleus. Súčasný názov Viničky dostala obec až v roku 1948 (maď. Szoloske). Už v minulosti sa väčšina obyvateľov živila vinohradníctvom. V roku 1865 mali viničky 97 ha vinohradov, no v roku 1873 už len 94,4 ha.

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.Hadiar krátkoprstý (lat. Circaetus gallicus)

Hadiar krátkoprstý sa na Slovensku vyskytuje prevažne na východe až juhovýchode územia. V septembri sa hadiare sťahujú na juh do Afriky, kde zimujú. Hadiar krátkoprstý je potravným špecialistom. Prevažnú časť jeho potravy tvoria hady a jašterice. Živí sa však aj drobnými cicavcami, či mláďatami spevavých vtákov.

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.Korytnačka močiarna (lat. Emys orbicularis)

Korytnačka močiarna žije v sladkých a brakických vodách stojatých alebo mierne tečúcich . U nás je vyhlásená za kriticky ohrozený druh a jej ďalšie prežitie je pri neustálom ohrození rôznymi faktormi málo pravdepodobné. Najväčšie ohrozenie predstavujú klimatické vplyvy, narušovanie prirodzených biotopov a ohrozenie cudzími druhmi. Výskyt korytnačky močiarnej je prevažne vo Východoslovenskej nížine, na južnom Slovensku, Záhorskej nížine a na južnej Morave. Pravdepodobné jediná pravidelne sa rozmnožujúca populácia bola doteraz v Štátnej prírodnej rezervácii Tajba pri Strede nad Bodrogom. Výskyt korytnačiek bahenných na východnom Slovensku je viazaný na ŠPR Tajba. V dôsledku znižujúcej sa populácie bola dňa 25. mája 1966 korytnačka močiarna vyhlásená za chránenú, čím sa zabezpečila jej právna ochrana na jedinej reprezentatívnej lokalite Východoslovenskej nížiny. Korytnačka bahenná sa živí najmä hmyzom, dážďovkami, červami, larvami a inými bezstavovcami. Zo stavovcov sa na jej jedálničku objavujú žaby, žubrienky, choré a poranené ryby. časť jej stravy tvoria aj riasy a mäkké časti rastlín.

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.Vulkanické sklá

Bohaté horninové podložie Tokajskej oblasti, zastúpené predovšetkým ryolitmi, andezitmi, tufytmi, sú výsledkom neovulkanického pôsobenia a dodávajú Tokaju jednu z jej typických charakteristík. Opakujúcimi sa vulkanickými aktivitami a rýchlym ochladením horúcej lávy vznikli charakteristické sklovité horniny, t. j. vulkanické sklá - obsidián, perlit, smolok. Tieto horniny majú výnimočné zastúpenie v rámci celého Slovenska, v prípade obsidiánu ide o jedinečý výskyt.

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.Hatfa - Rekreačné stredisko

V rekreačnom stredisku vyviera železitý prameň. V minulosti bola táto oblasť známa kvôli minerálnemu prameňu ako kúpele Hatfa. Pomenovanie Hatfa vzniklo z maďarčiny (Hat = šesť, Fa = strom). V rekreačnom stredisku sa totiž nachádza šesť starých stromov, ktoré údajne predstavujú spojenie lesných majetkov šiestich obcí: Viničky, Streda nad Bodrogom, Ladmovce, Cejkov, Bara a Černochov.

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.Borsuk - Chránené nálezisko

Borsuk je vinohradníckym kopcom s vulkanickou tufovou pôdou. Okrem viníc sa na ňom nachádza aj chránené nálezisko teplomilnej vegetácie. Vyskytujú sa tu najmä: konopnica, oman, rumenica, palina... Nachádzajú sa tu i vzácne chránené druhy: jasenec biely, kosatec nízky a i.

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.CHKO Latorica

CHKO Latorica je chráneným územím nížinného typu. Prevažnú časť tohto chráneného územia tvorí Latorická rovina. Na juhu je ohraničená Medzibodrožskými pláňavami, zo severozápadu Trebišovskou tabuľou a Ondavskou rovinou, zo severu Malčickou tabuľou a Kapušanskými pláňavami a na východe Ukrajinskou hranicou. Juhozápadná časť CHKO zaberá Bodrockú rovinu a južnú časť Zemplínskych vrchov. Výmera CHKO Latorica je 23 198 ha. Z flóry sa tu vyskytujú: leknic ažltá, lekno biele, kotvica plávajúca, rezavka aloovitá, húsenikovec erukovitý... Zo vzácnych ohrozených rastlín sa tu vyskytujú aldrovandka pluzgierkatá (Aldrovanda vesiculosa), chren velkoplodý (Armoracia macrocarpa), žerušnica málokvetá (Cardamine parviflora), ostrica metlinatá (Carex paniculata), elatinka kuričkovitá (Elatine alsinastrum), vstavac úhladný (Orchis elegans), starcek erukolistý (Senecio erucifolius), rezavka aloovitá (Stratiotes aloides), kotvica plávajúca (Trapa natans), poniklec lúcny madarský (Pulsatilla pratensis ssp. hungarica), pavinec horský (Jasione montana), horčičník konáristý (Erysimum diffusum), gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata).
Faunu tvoria: korytnačka močiarna, netopier obyčajný, modlivka zelená, koník stepný, beluša malá, volavka purpurová, kormorán veľký, orliak morský, kúdelníčka lužná... Na území CHKO bolo zistených viac ako 210 druhov vtákov, ako napr.: bučiak nočný (Nycticorax nycticorax), volavka striebristá (Egretta garzetta), volavka biela (Egretta alba), volavka popolavá (Ardea cinerea), volavka purpurová (Ardea purpurea), volavka vlasatá (Ardeola ralloides), bocian čierny (Ciconia nigra), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), jastraa lesný (Accipiter gentilis), haja tmavá (Milvus migrans), haje cervenej (Milvus milvus), orla kriklavého (Aquila pomarina), orla královského (Aquila heliaca), včelár lesný (Pernis apivorus), sokol lastovičiar (Falco subbuteo), plamienka driemavá (Tyto alba), rybárik riečny (Alcedo atthis), včelárik zlatý (Merops apiaster), dudok chochlatý (Upupa epops)...
Z cicavcov sú významné najmä: los mokraďový (Alces alces), vydra riečna (Lutra lutra), piskor lesný (Sorex araneus), piskor malý (Sorex minutus). Z netopierov sa tu vyskytujú netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier vodný (Myotis daubentoni), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier pozdný (Eptesicus serotinus), netopier hrdzavý (Nyctalus noctula), netopier hvízdavý (Pipistrellus pipistrellus), netopier pestrý (Vespertilio murinus), ucháč sivý (Plecotus austriacus), podkovár štíhlokrídly (Rhinolophus ferrumequinum).

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.Národná prírodná rezervácia Kašvár

NPR bola vyhlásená v roku 1953. Nachádza sa v katastrálnom území obce Ladmovce a rozprestiera sa na úpätí východnej časti Zemplínskych vrchov. Je súčasťou CHKO Latorica a bola vyhlásená na ochranu vzácnej vápnomilnej a xerotermnej flóry a teplomilných spoločenstiev fauny. NPR je ohrozená ťažbou vápenca v miestnom lome a častým výskytom čiernych skládok. Nachádzajú sa tu vzácne druhy rastlín a hmyzov. Odhaduje sa tu výskyt 1500 motýlích druhov a nachádzajú sa tu vzácne druhy hmyzu: fúzač alpský, modlivka zelená, bystruška lesklá a ploská, koník stepný. Z plazov sú tu mlok karpatský, salamandra škvrnitá, jašterica živorodá, vretenica obyčajná. Z rýb tu nachádzame sumce, šťuky, zubáče, pstruhy, kapre, bolene, pleskáče a iné. Chránené sú mihule a hrúzy.

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.Národná prírodná rezervácia Tajba

NPR sa nachádza v katastrálnom území obce Streda nad Bodrogom a bola vyhlásená v roku 1966. Ide o mŕtve rameno Bodrogu, ktoré predstavuje pozostatky močiarnych spoločenstiev územia Medzibodrožia. Vyskytuje sa tu vzácny druh korytnačky močiarnej a vodné vtáctvo.

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.Veľké jazero - Prírodná rezervácia

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1967. Nachádza sa v katastrálnom území obce Vojka a na území Slovenska predstavuje jedinú lokalitu rašeliniskového spoločenstva krovitých vrbín s výskytom vzácneho druhu Slovenskej flóry - Adrovandky pľuzgiernatej.

Tokajská spločnosť Viničky s.r.o.Zemplínska Jelšina - Prírodná rezervácia

Zemplínska Jelšina je lužný les nachádzajúci sa v katastrálnom území obce Zemplínske Jastrabie. Zewmplínska Jelšina bola v roku 1961 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu.