Aj vďaka fondom Európskej únie sa vo Viničkách v Tokajskej oblasti vybudoval najmodernejší spracovateľský a výrobný závod na výrobu najkvalitnejšieho vína.

V rámci tradičných Dní otvorených tokajských pivníc bude 27. septembra 2008 vo Viničkách slávnostne otvorená najmodernejšia výrobná prevádzka na spracovanie hrozna a výrobu najkvalitnejších tokajských vín v strednej Európe. Je súčasťou nového výrobno-agroturistického komplexu, ktorý od novembra 2005 buduje Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o. pod názvom Tokajská Manufaktúra Viničky. Táto spoločnosť sa zaoberá spracovaním tokajských odrôd hrozna a výrobou, predajom a distribúciou tokajského vína.

Krstným otcom tohto významného projektu, ktorý sa ako podnikateľský zámer zrodil ešte v roku 2000, je trebišovský podnikateľ Štefan Duč, rodák z tokajskej obce Bara a konateľ spoločnosti Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o. Od obce Viničky, jednej zo siedmich obcí slovenskej Tokajskej vinohradníckej oblasti (Rada ministrov pre všeobecné záležitosti EÚ ju definitívne uznala 29. apríla 2008), kúpil 44 ha pozemkov s chátranými vinicami, o ktoré sa predchádzajúci prenajímateľ nestaral. Bolo to v čase veľkých slovensko-maďarských sporov o značku Tokaj a uznanie slovenskej časti Tokaja v celkovej rozlohe 907 hektárov, keď nebolo isté, či tieto hony budú medzinárodne uznané ako súčasť historickej Tokajskej oblasti. Napriek tomu v rokoch 2001-2003 investoval do asanácie starých vinohradov a čistenia honov.

Investície za 400 miliónov korún
Jeho sen o vybudovaní malého „tokajského impéria“, kde sa bude hrozno pestovať a na jednom mieste hneď aj spracovávať, sa začal napĺňať až v roku 2005. „Po ukončení sporu o uznanie slovenskej značky Tokaj bolo už isté, že hony nad Viničkami sú súčasťou historickej a medzinárodne uznanej Tokajskej oblasti, ktorú kedysi rozdelila iba štátna hranica medzi Slovenskom a Maďarskom. Aj preto som uspel v podaní dvoch projektov na využitie európskych fondov. Jeden z nich v hodnote 56 miliónov korún nám pomohol založiť 44 hektárov nových vinohradov a kúpiť modernú techniku, druhý v hodnote 108 miliónov korún zase postaviť nový spracovateľský a výrobný závod nad novými vinicami s talianskou technológiou,“ povedal nám Štefan Duč, ktorý je konateľom aj spoločnosti Vinohradnícka spoločnosť Viničky, s. r. o. Tá na zrekultivovaných vinohradníckych honoch vysadila špeciálne vyšľachtené odrody troch základných tokajských odrôd: Furmintu, Lipoviny a Muškátu žltého, ktoré obsahujú francúzske antivírové gény, zaisťujúce vyššiu odolnosť voči chorobám a plesniam.

Na celkovom objeme investícií, ktoré presiahli hodnotu 400 miliónov slovenských korún, sa Európska únia podieľala takmer 40 percentami (cez Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka). Okrem eurofondov pomohla aj lichtenštajnská spoločnosť Estazur Anstalt, ktorá vlastní 65% podielov spoločnosti Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o. Pán Duč vlastní 20 % a zvyšných 15% má maďarský partner Zoltán Hegedüs. V histórii Tokajskej oblasti ide o doteraz najväčšiu investíciu.

Tokajské víno sa rodí vo vinohradoch
„Kvalitné tokajské víno sa rodí vo vinohradoch, kde na úkor kvantity sústreďujeme našu pozornosť maximálnej kvalite výrobného vstupu - hrozna. Na jednom viničnom krove sa preto necháva maximálne 6 strapcov hrozna. Druhou fázou dosiahnutia kvalitného vína je jeho niekoľkoročné dozrievanie v tradičných tokajských tufových pivniciach,“ hovorí Beáta Marcinová, prevádzková manažérka nového komplexu. Ako nás ďalej informovala, celá Tokajská oblasť a jej bohaté horninové podložie, zastúpené predovšetkým ryolitmi, andezitmi, tufytmi, sú výsledkom neovulkanického pôsobenia a dodávajú Tokaju jednu z jej typických charakteristík. „Opakujúcimi sa vulkanickými aktivitami a rýchlym ochladením horúcej lávy vznikli pre Viničky charakteristické sklovité horniny, t. j. vulkanické sklá - obsidián, perlit, smolok. Tieto horniny majú výnimočné zastúpenie v rámci celého Slovenska, v prípade obsidiánu hovoríme o jedinečnom výskyte,“ vysvetľuje.

Ďalšou charakteristikou tejto oblasti je jej špecifická klíma, ktorá má kontinentálny charakter s vysokými teplotnými rozdielmi medzi letom a zimou a dňom a nocou. Práve tieto teplotné rozdiely, sopečné podložie, ktoré cez deň akumuluje teplo a v noci ho odovzdáva vinohradu, aby ho chránilo, a dlhé, slnečné jesene sprevádzané rannými hmlami sú predpokladom tvorby ušľachtilej plesne Botrytis cinerea person. Výsledkom vzájomného pôsobenia týchto činiteľov sú unikátne tokajské vína. „Ručne sme vykopali vyše 500 metrov nových pivníc, v ktorých bude víno dozrievať pri teplote 10 - 12°C a vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu 88 - 95 percent,“ dodáva a súčasne nám na stenách pivníc, ktoré budú slúžiť aj ako vínna galéria, ukazuje unikátne horninové zlomy v tufoch.

Kapacita na 800 000 litrov
„V prvých rokoch budeme vyrábať 300 000 litrov vína ročne. Kapacitné možnosti sú na hranici 800 000 litrov. Začneme s odrodovými vínami Furmint, Lipovina a Muškát žltý, v priaznivých ročníkoch sa budú vyrábať aj samorodné vína a tokajské výbery. To najkvalitnejšie víno, z ktorého sa vyrábajú 3 až 6 - putňové výbery, bude zrieť 5 a viac rokov v dubových sudoch v našich pivniciach,“ dodáva. Súčasťou výrobno - agroturistického komplexu bude aj penzión s kapacitou 40 lôžok, ktorý sa začne stavať v najbližšom období. Prírodný amfiteáter pre 150 - 200 ľudí je už vo výstavbe, podobne aj kampingové altánky vo viniciach pre vyznávačov vínnej turistiky.

Zdroj: Časopis Dimenzie