Tokajská oblasť sa vyznačuje hlavne stretom klímy a vynikajúcej úrodnej pôdy pre pestovanie tokajských odrôd hrozna. Patrí medzi naše najmenšie vinohradnícke oblasti, no i napriek tomu sa zaraďuje svojou jedinečnosťou za jednou z najznámejších.

Kvalita a výnimočnosť tokajských vín je daná viacerými medzi sebou vzájomne súvisiacimi a úzko spätými činiteľmi. Sú to činitele: prírodné (geologicko–pôdne), geografické, klimaticko - poveternostné, pestované odrody Furmint, Lipovina a Muškát žltý, technológia spracovania hrozna, jedinečná forma skladovania a dlhodobé zrenie.

Odrody Furmint, Lipovina a Muškát žltý sú schopné ušľachtilého prezrievania a tvorby cibéb. V podzemných tufových pivniciach je konštantná teplota v priebehu celého roka. Charakter tohto regiónu tvorí sopečné zloženie pôdy, kde sú zastúpené andezity, ryolity a ich tufy, ktoré sú základom ťažkých ílovitých a ílovito-hlinitých zemín, bohatých na minerálne prvky.

Horniny, ktoré sa nachádzajú v pôdach na zemplínskych pahorkoch, sú zväčša kyslej povahy. Vinohrady sa väčšinou rozkladajú v strednej a hornej polovici svahoch v kamenitých a tufových pôdach. Práve tieto pôdy vytvárajú priaznivé tepelné podmienky pre tokajské odrody hrozna počas klimatických výkyvov vo dne a v noci. Ich výhodou je, že absorbujú teplo počas dňa zo slnečných lúčov, ktoré v noci následne sála a vyrovnáva tepelné rozdiely medzi jednotlivými časťami dňa. Tým sa urýchľuje dozrievanie hrozna a vznikajú priaznivé podmienky na vytváranie buketných a aromatických látok v tokajskom víne.

Pre dozrievanie tokajských odrôd hrozna majú veľký význam makroklimatické i mikroklimatické faktory v priebehu vegetačného cyklu viniča. Patria k nim teplota vzduchu a pôdy, dĺžka slnečného svitu a množstvo atmosférických zrážok. Charakter tokajských vín vychádza hlavne zo špecifických odrôd hrozna. Za tokajské sa považujú tri základné odrody, ktoré musia byt' zastúpené v tokajskom víne v určitom pomere.

Základnou tokajskou odrodou hrozna je Furmint, ktorý sa podieľa na výrobe tokajského vína v 65 %, druhým tokajskou odrodou je Lipovina, ktorá je zastúpená vo víne v 25 % a ďalšou tokajskou odrodou hrozna je Muškát žltý, ktorý sa zúčastňuje asi 10 % podielom na výrobe tokajského vína.

Tri základné tokajské odrody hrozna majú tú vlastnosť, že v priebehu dlhej, teplej jesene sa pri neskorých zberoch za pomoci plesne Botrytis cinerea Persoon vytvárajú hrozienka - cibéby, ktoré sú základom pri výrobe tokajských výberov.

Klasická výroba tokajských vín je založená na dlhoročnej pozvoľnej oxidácií vín v malých (136–250 l) dubových sudoch, v hlbokých tufových pivniciach , pri stálej teplote 10–12°C, vysokej vlhkosti vzduchu 88–95 % a za pôsobenia pivničnej plesne Cladosporium cellare.

Je známe, že výroba tokajských vín je založená na oxidatívnej technológii už od samotného zberu a spracovania hrozna. Začína sa to prezrievaním hrozna, vyberaním cibéb, nakvášaním rmutu a vylúhovaním cibéb, pokračuje istou oxidáciou mladého vína už v čase jeho vytvárania sa a končiac niekoľkoročným zrením v drevených sudoch.

Celá receptúra zrenia tokajského vína je tajomstvom pivničných majstrov, ktorý si toto tajomstvo dosiahnutia čo najvyššej kvality kráľovského moku veľmi poctivo chránia. Tieto recepty sa dedia s pokolenia na pokolenie a predstavujú tajomstvo, ktoré prináša jedinečnosť tokajského vína.