SlovakEnglishGermanMagyar
left_separator.gif
Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o.
Darčekové balenia
Videoprezentácia spoločnosti
Projekt spolufinancovaný Európskou úniou
Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o.
Tokaj a história
Tokajská oblasť je jednou z mála oblastí na svete, kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Počiatky pestovania viniča v oblasti sú známe z obdobia nadvlády Rimanov, kedy kraj bol súčasťou Panónie. Tokajské vinohradníctvo vzniklo už v mladšej dobe rímskej datovanej na 3.-4. storočie n.l.. V období sťahovania národov došlo k prechodnému úpadku vinohradníctva, ktoré nadobudlo väčší rozmach až po príchode Slovanov. Maďari, ktorí v posledných vlnách sťahovania národov prišli cez Karpaty pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda, našli tu rozvinuté vinohradníctvo. Svedčí o tom hlásenie vojvodcu Turkov, ktorý hlásil kniežaťu Arpádovi, že pri sútoku riek Bodrog a Tisa našiel v okolitých svahoch prekrásne vinice.

Sútok riek Tisa a Bodrog - Tokaj Pomenovanie TOKAJ je slovanského pôvodu odvodeného od "STOKAJ", v prenesenom význame je to sútok dvoch riek, rieky Bodrog a rieky Tisa. Tatárske vpády v rokoch 1241–1242 zničili vinohrady a zapríčinili značné vyľudnenie tejto oblasti. Jej obnovu podporil uhorský kráľ Belo IV.(1235–1270), ktorý kolonizoval toto územie talianskymi osadníkmi, ktorými obsadil tokajské vinohradnícke obce. Na základe týchto skutočností sa tu mimo toho zachovali aj talianske priezviská. Sám kráľ Belo IV. nazýval tento kraj "zem Talianov". Talianski vinohradníci si doniesli a vysadili aj nové odrody viniča , z ktorých práve Furmint sa stal základnou tokajskou odrodou. Písomne sú doložené vinohrady v r.1249 v terajšej obci Viničky, v r.1390 v Malej Tŕni a v r.1410 v Bare. Veľký rozvoj vo vinohradníctve bol aj za čias kráľa Mateja Korvina v rokoch (1458–1490), keď pokračovali spory o majetky a vinice uhorských panovníkov s cirkevnou mocou. V čase tureckých vojen a po dobytí územia Turkmi v roku 1528 zostala oblasť 170 rokov pod tureckým panstvom. V tejto dobe sa pestovanie viniča v tokajskej oblasti podstatnejšie nerozširovalo, ale z tohto obdobia pochádza väčšina tokajských pivníc, ktoré boli budované ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami.

Postupne sa zlepšuje technológia výroby tokajských vín a až v roku 1560 sa v latinsko-maďarskom slovníku Fabricia Balásza stretávame s termínom cibéby (hrozienka), ktoré sa za priaznivého počasia a v špecificky klimatických podmienkach, tvoria v tokajských odrodách napadnutých ušľachtilou plesňou Botritis cinerea Persoon.

Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o. Prvý tokajský výber (z maďarského „aszú" alebo „putňové víno") vyrobil na veľkonočné sviatky v r.1650 v Sárospataku Sepsi Laczko Maté pre vdovu po Jurajovi Rákoczim I. Zuzannu Lórantffyovu. Už v r. 1655 bolo v Uhorsku uzákonené zbieranie cibéb /hrozienok/ a tým bol vlastne daný základ technológie výroby tokajských vín. Éra vlády Rákócziovcov a Lórantffyovcov bola spájaná nielen s uhorskými povstaniami, ale aj s reformáciou a podporovaním vzdelanosti. Už od začiatku 16.stor. sa stalo tokajské víno hlavným vývozným tovarom bardejovských a levočských kupcov. Získavali ho z mestských tokajských viníc. Slobodné kráľovské mesto Levoča patrilo medzi najväčších vlastníkov viníc v tokajskej oblasti. Levočskí mešťania mali v držbe vinice v terajšom Maďarsku, na kúpu ktorých boli vydané vecné listiny. Tokajské víno sa dostávalo cez severné hranice Uhorska najmä do Poľska na trhy do Krakova, Vratislavy a Krosna . Najväčšiu slávu a obdiv si tokajské získalo na francúzskom kráľovskom dvore Ľudovíta XIV.(1638–1715), kde si získalo titul "VINUM REGUM – REX VINORUM" čo v preklade znamená "VÍNO KRÁĽOV – KRÁĽ VÍN". Tento nápoj kráľovi doniesol František Rákoczi II., rodák z Borše, ktorému kráľ ponúkol azyl po neúspešných uhorských povstaniach. Tokajské víno si dovážal na ruský cársky dvor aj cár Peter I. a aj jeho následnícka cárovná Katarína. Tokajské víno a aj jeho darkyňu Máriu Teréziu (1740–1780) blahorečil pápež Benedict XIV.: "Nech je požehnaná zem, ktorá ťa zrodila, nech je požehnaná dáma, ktorá ťa poslala a nech som požehnaný aj ja, že som ťa mohol požívať."

Ján Mathiasz Znížením hospodárskeho a spoločenského významu hornouhorských miest v 18. storočí a zavedenie vysokých colných poplatkov klesol vývoz vína z Uhorska. To spôsobilo aj pokles plôch vinohradov. Koncom 19. storočia spôsobila „fyloxéra" veľké škody vo vinohradoch aj v tokajskej oblasti v dôsledku čoho táto vinohradnícka oblasť ostala bola zničená. O obnovu vinohradov sa zaslúžil Ján Mathiasz (1838–1921) z Viničiek, ktorý práve v tokajskej oblasti objavom pestovania viniča na imúnnych pieskoch a vyšľachtením veľkého počtu kultivarov hrozna položil základy šľachtenia v Uhorsku.
Po vzniku ČSR bola tokajská oblasť štátnou hranicou rozdelená. Toto rozdelenie však nijako nezmenilo pôdne ani klimatické podmienky. V roku 1924 bola založená v Malej Tŕni výskumná stanica vinohradnícko-vinárska, ktorá pôsobila vo výskume odrôd viniča a technológie výroby tokajských vín.